Bolo to v júni v roku 2014. V škole som dostala možnosť vycestovať vďaka projektu do Rumunska. Samozrejme, bola som dosť skeptická. Množstvo Rómov, ľudí o ktorých na Slovenku nikto nemá vysokú mienku. Špina, smrad, neporiadok a lenivosť. Presne tak som si s predsudkami predstavovala Rumunsko. Po pár dňoch uvažovania som sa však rozhodla, podľa hesla „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“, že tento štát navštívim.

Pravdupovediac hnala ma z veľkej časti zvedavosť (a tiež predstava, že sa na týždeň vyhnem škole). Keďže už začínalo leto a Rumunsko je južnejšie ako Slovensko, prvé čo sme si po príchode všimli bola vysoká teplota. Ja milujem leto a horúce dni takže pre mňa to bol raj, pre iných peklo. Treba však pri návšteve tejto krajiny pamätať na to, že teploty sú tam v priemere o 5 – 10°C vyššie než u nás. Služby čo sa ubytovania týka posúdiť neviem, bývala som v rodine jednej rumunskej študentky. Ak mám stručne zhrnúť ich domácnosť tak by som povedala len tri veci – neporiadok, smrad a psie chlpy. Našťastie sme však v tomto „milom“ príbytku trávili minimum času. Ďalšia vec, okrem bývania u rodiny, ktorej by som sa vyhla je cestovanie autom. Šoféri tu nepoznajú naozaj žiadne pravidlá, autá ktoré my už posielame do šrotu sú tam úplne bežné na vozovke, na ceste sa stretávajú bicykle, motorky, autá, zvieratá, peší či korčuliari a všetci si robia to, čo sa im práve zachce.

Aby som nebola len negatívna, mesto Arad, ktoré som navštívila, má naozaj nádherné historické centrum. Kostoly, radnica, divadlo, sochy, fontány a parky, vám dokonale navodia pocit, že ste sa vrátili v čase. Avšak vec, v ktorej sú Rumuni naozaj najlepší je život po 21:00. Vtedy sa do ulíc vynorí množstvo ľudí, ktorí dovtedy pracovali alebo spali a idú sa baviť do barov a podnikov, ktorých je tam hádam viac ako obyvateľov. Rodiny z deťmi, starí, tínedžeri, zadaní, slobodní, proste každý kto je schopný si večer ide posedieť a porozprávať sa s priateľmi. Nočný život je tam v plnom prúde do skorých ranných hodín a deň sa potom zvyčajne začína o pár hodín neskôr ako nám.

To z čoho sa ja však bola najviac ohúrená bola príroda, ktorú sme videli len pár kilometrov od mesta. Nádherné pokojné a tiché lesy, úplne čistá a oku lahodiaca krása. Staré sekvoje, duby či javory, staré desiatky a stovky rokov a mnohé druhy živočíchov, ktoré u nás nenájdete. Okrem toho tiež množstvo možností rôznych adrenalínových športov a zážitkov, miest na kempovanie či opekanie, pekné neveľké ubytovne a čerstvý vzduch. Pravdou síce je, že to nie je nič pre milovníkov turistiky, vyššie kopce by ste tu hľadali len márne. Napriek tomu si myslím, že sa to oplatí vidieť  zažiť aspoň raz.

Ako by som to zhrnula? Cestujte a nebojte sa, nemajte predsudky. Každý štát má svoje pekné, ale aj škaredé stránky. O Rumunsku to platí dvojnásobne.